Rozbité čelné sklo, poškodený lak alebo „ťukance“ na vozidle – ide o nepríjemné udalosti, s ktorými by sa vodiči vozidiel najradšej nechceli stretnúť. Už len samotná výmena čelného skla vás môže stáť niekoľko stoviek eur (v niektorých prípadoch aj viac ako 1.000,- EUR), nehovoriac o spôsobení škodovej udalosti (prípadne dopravnej nehody), kde sa výška škody pohybuje rádovo v tisícoch až desaťtisícoch eur.
Za týmto účelom právne predpisy prikazujú každému prevádzkovateľovi vozidla, aby svoje vozidlo poistil proti škodám spôsobeným prevádzkou tohto vozidla.
Okrem povinného zmluvného poistenia (ďalej aj ako „PZP“) je však možné uzatvoriť aj iné poistné zmluvy, ktorými budú kryté také škody na vozidle, ktoré nie sú obsiahnuté povinným zmluvným poistením, tzv. havarijné poistenie.
Rozdiel medzi PZP a havarijným poistením spočíva najmä v tom, že kým povinným zmluvným poistením sú kryté škody, ktoré prevádzkou motorového vozidla spôsobíte iným účastníkom cestnej premávky, v rámci havarijného poistenia môžete hradiť škody, ktoré vznikli na Vašom motorovom vozidle.
V závislosti od typu dojednaného poistenia a uplatneného nároku voči poisťovni, má poistená osoba (prevádzkovateľ vozidla) viacero povinností.
Prevádzkovateľ vozidla je v prvom rade povinný vznik poistnej udalosti (teda spôsobenie škody na vozidle) oznámiť poisťovni pokiaľ možno v čo najkratšom čase. Na tento účel poslúžia vzorové tlačivá, ktoré má zavedené tá-ktorá poisťovňa. Tieto tlačivá možno nájsť aj na webových stránkach konkrétnych poisťovní.
Oznámenie o vzniku poistnej udalosti je potrebné vyplniť pravdivo, inak môže byť poskytnuté poistné plnenie zo strany poisťovne krátené.
K oznámeniu bude taktiež nutné priložiť doklady požadované poisťovňou (napr. vodičský preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla). K oznámeniu je potrebné pripojiť aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva následky a okolnosti udalosti v cestnej premávke (napr. poškodenie vozidla, dopravné značky, ktoré sa na mieste nachádzajú, tvar križovatky, poškodenie iných vecí – napr. cesta, zvodidlá a pod.).
S vozidlom bude spravidla nutné absolvovať aj obhliadku u osoby určenej poisťovňou, pokiaľ vozidlo neobhliadne zamestnanec poisťovne.
Po doručení všetkých potrebných dokladov poisťovňa vykoná šetrenie, ktoré by podľa zákona malo trvať spravidla jeden mesiac. Lehota plynie odo dňa, kedy sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela. Od okamihu, keď skončí šetrenie poisťovne, plynie pätnásťdňová lehota na výplatu plnenia a po jej uplynutí sa poisťovateľ dostáva do omeškania.
V právnej praxi však nie je výnimočným javom, keď poisťovňa odmieta plniť svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie, odvolávajúc sa na výluky z poistenia.
Výluky z poistenia predstavujú štandardné skutkové okolnosti, ktoré vznikli v doterajšej praxi poisťovateľov. Ich podstatou je, že ak nastala niektorá z týchto okolností, poisťovateľ neposkytne poistné plnenie, aj keby formálne išlo o poistnú udalosť vymedzenú v poistnej zmluve (poistných podmienkach).
Poisťovne však výluky z poistenia častokrát interpretujú omnoho širšie, než je ich účel, za ktorým sú stanovené.
Aj súdna prax v tejto súvislosti pripomína, že pri výklade ustanovení poistných podmienok (výluk z poistenia) treba prihliadať na účel poistenia. Účelom výluk z poistenia je vyňať spod poistenia zodpovednosti za škodu prípady škôd, pokiaľ to odôvodňujú určité osobitné okolnosti (týkajúce sa napríklad niektorých stránok škodovej udalosti, spôsobu a činiteľov vzniku škody, poškodených vecí a pod.).
Podstatné je, aby bola takáto výluka v zmluve (poistných podmienkach) zrozumiteľne a jasne vymedzená a súčasne nebola formulovaná spôsobom, že by vylučovala alebo značne obmedzovala poisteného v jeho práve na poskytnutie prípadného poistného plnenia (t. j. sa vzťahovala na väčšinu prípadov, pre ktoré bolo poistenie dohodnuté, čím by poprela samotný účel poistenia).
Odmietnutie poskytnutia poistného plnenia možno ale v mnohých prípadoch označiť iba za „účelovú stratégiu“ poisťovne, pretože bežného človeka odrádza od súdneho sporu s poisťovňou minimálne fakt, že poisťovňa je ekonomicky a právne silnejší subjekt s odborným aparátom.
Pri poistných zmluvách však treba prihliadať tiež na skutočnosť, že poistená osoba (prevádzkovateľ motorového vozidla, ak je fyzickou osobou) je vo vzťahu k poisťovni, s ktorou má uzatvorená poistnú zmluvu, v postavení spotrebiteľa.
Spotrebiteľ pritom v súdnom konaní požíva vyššiu mieru ochrany a má iné výhody, napríklad
- je oslobodený od platenia súdneho poplatku
- môže podať žalobu na súd, v obvode ktorého ma trvalý pobyt (a nie na súde, v ktorého obvode má sídlo poisťovňa)
- môže predkladať dôkazy až do času, kým súd nevyhlási rozhodnutie vo veci samej (napr. rozsudok)
- súd môže zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, označiť za neprijateľné podmienky, teda za neplatné.
Naša advokátska kancelária má dlhoročné skúsenosti so zastupovaním spotrebiteľov, ako aj právnických osôb, v poistných sporoch proti poisťovniam. Spokojnosť klientov a vysoké percento úspešnosti v sporoch sú toho dôkazom.